Podľa najnovšej štúdie ženy s nadpriemerným IQ po tridsiatke skúšajú ilegálne drogy dvakrát častejšie ako ich podpriemerne inteligentné rovesníčky? Prečo je to tak z psychologického hľadiska?

Neverím, žeby sa takáto štúdia mohla relevantne dopracovať k takémuto tvrdeniu, pretože by musela obsiahnúť aj iné faktory ako je len intelekt. Môžem zobrať do úvahy iba určité percento inteligentnejších tridsiatničiek, ktoré vykazujú znaky osobnostných problémov a neriešených porúch. Intelekt tu potom zohráva len rolu schopnosti  získať viac informácií a môcť na ne nazerať z viacerých uhlov pohľadu. To, pokiaľ na druhej strane v osobnosti niečo chýba,  komplikuje život. Môže byť ťažšie prispôsobovať sa, prijímať veci také ako sú. Nájsť sa v roliach, ktoré sú pre ženu ponúkané.  Alebo je to stratenosť v spoločnosti, ktorá je povrchná a konzumná. Vekslák je podnikateľ a mať znaméná byť. Toto je niečo, čo tvoria práve tridsiatnici. Momentálne práve toto mládež, ktorá je idealistická začína nenávidieť a  tridsiatnikom zostáva dúfať, že sa im podarí spoločnosť posunúť do inej roviny. Tridsiatnici chcú zastaviť čas, byť večne mladí a pubertálne infantilní. Lenže čas plynie a vždy odštartuje nejakú tú krízu, ktorá prilieha k istému veku a má človeka dostať do kvalitnejšej roviny prežívania života. Inteligentná tridsiatnička môže byť pracovne úspešná, ale pokiaľ má emocionálne, osobnostné alebo vzťahové problémy, pokiaľ je stratená v živote, nevie čo je jej životným zmyslom, tak jej  zážitkový svet začne obrastať prázdnota, pretkávaná smútkom a každodennou úzkosťou. A to treba niečim nahradiť. Častým riešením, ktoré je hneď po ruke a okamžite odstráni úzkosť je alkohol. Ženy pohybujúce sa v bohatších vrstvách pochopiteľne siahajú po prostriedkoch, ktoré daná komunita ponúka a ku ktorej sa hlásia a prispôsobujú a to môžu byť aj drogy. Je to záležitosťou módy a prestíže. Prezentáciou moci a bohatstva. Môže ísť o ženy zo „zlatých klietok“, ktoré nepoznajú zážitok životného úspechu. Nevedia, čo so svojou energiou, tvorivosťou. Majú všetko a nemajú ani ten najzákladneší sebarealizačný priestor.

Prečo sa podľa vás mnoho preslávených a talentovaných ľudí s vysokým IQ, u niektorých až na úrovni geniality, oddalo drogám? Jim Morrison, Janis Joplin, Jimmi Hendrix, John Lennon a ďalší...  napriek takej inteligencii si neuvedomili nebezpečenstvo smrti v spojení s drogami?

Sú ľudia, ktorí majú vysoké IQ a v rozhovore zistíte, že sú úplne emočne „tupí“ a sociálne hlúpi. V prípade slávnych umelcov, ktorí dokázali pohnúť vesmírom nemusí ísť o všeobecne nadpriemerne IQ, skôr je to talent, dar, ktorý je výnimočný. Intelekt môže byť nadpriemerný, ale aj priemerný. Genialita v tomto smere spočíva vo výnimočnej schopnosti, ktorá presahuje akoby povolenú hranicu. Vnímajú viac, čítajú medzi riadkami, pohybujú sa v neuchopiteľných svetoch. Majú viac, preto môžu aj viac stratiť. Schopnosť nadpozemského vnímania sveta nesie so sebou zraniteľnosť obrovských rozmerov. Môžu byť nevyrovnaní, emocionálne labilní, pochádzať z komplikovaných rodín, ale môžu byť aj zvýšene empatickí, môžu intenzívnejšie prežívať zlo sveta, môžu veľmi ťažko zvládať svoj talent. Môžu sa cítiť ako cudzinci na tejto planéte. Ten smútok, ktorý z toho vznikne môžu chcieť zmazať drogami alebo vypnúť samovraždou. Schopnosť racionálneho úsudku nám dáva možnosť spracovať logicky informácie. Čím vyšší intelekt, tým lepšia schopnosť kombinovať informácie a fakty a vytvárať úsudky. Lenže informácia, ktorú aplikujeme do svojho života závisí od zážitkového sveta podľa ktorého sa rozhodujeme. Je to sila, ktorá bez ohľadu vlastného vedomia posunie jedinca k určitému správaniu. Pod obrovským vplyvom svojej melanchólie, psychického utrpenia, sklonom k závislostiam alebo naopak v sebaprekračujúcom stave zamilovanosti alebo lásky sa tvoria rozhodnutia a kroky v živote každého človeka bez ohľadu na výšku jeho IQ . Samozrejme, že kvalitné racionálne uvažovanie umožňuje väčšiu variabilitu poznania. Výška intelektu výrazne ovplyvňuje  rozhodnutia, ale nejde to bez vôle a motivácie.